If depressions appear...

Aj vy mávate také stavy? Aj ja veru... niekedy až príliš často, ale pozitívum toho je, že hneď ako sa riadne vyplačem sa cítim úžasne. Taký očistný pocit. :) Raz keď som mala takýto stav, som to proste musela napísať, lebo som moc zaťažená na zapisovanie svojich myšlienok. Neviem čo sa mi vtedy prihodilo a keď to teraz čítam zdá sa mi to až divné. Taký iný a čudný spôsob uvažovania. Ale veď aj hlúpejším sa stáva :)
Tak vám to sem teda dávam, možno to niekoho zaujme, možno si poviete že som psychopat. Napriek som tiež LEN človek. :)
Tak zatím papa, with love vaša Danielle ♥

Čas je neúprosný. Míňa sa, plynie. Ďalšie sklamanie, ďalšie, a ďalšie. Nikto sa nás nepýta, či sa nám tento krát bude radšej páčiť niečo dobré. Nikde to nie je napísané. To všetko ten čas. On prináša všetko zlé i všetko dobré.
Život nie je fér. To si môže povedať každý z nás. No bojovať sa zmôže len málokto. Vzoprieť sa času, možnostiam, ľuďom, požiadavkám, očakávaní, rozkazom, žiarlivosti... Vzoprieť sa celému svetu. Dokázať nemožné. Dať vlastnej duši najavo, že ešte stále je šanca bojovať. Ona je, bola a vždy bude. Treba sa jej však chytiť v tej správnej chvíli.
Celý náš svet, celé naše bytie, my ľudia vytvárame jeden veľký kolobeh života. Všetko sa zdá byť až príliš jednoduché. Veď mi vlastne nič nemusíme. Narodíme sa, vychodíme škôlku, potom základnú školu, strednú, vysokú, nájdeme si prácu, do ktorej väčšina ľudí chodí s nechuťou – nehovorte mi, že to tak nie je, pretože to tak je – ďalej si nájdeme partnera, založíme rodinu, a nakoniec jediné čo musíme je zomrieť. Tak prosím, kolobeh života.
Minule som sedela s rodinou v jednej reštaurácii v Švajčiarsku. Zatiaľ čo sa oni bavili s rozprávali o kadejakých príhodách, ja som sa znechutene pozerala na ulicu plnú áut, ľudí, autobusov, obchodov. Cítila som sa mizerne. Hlavou mi behali rôzne neusporiadané myšlienky. Sem-tam som sa na členov rodiny usmiala, ale nevedela som vôbec o čom sa rozprávajú. Mala som pocit úzkosti, depresie. Všetko mi pripadalo také nahraté a kruté. Načo sú tu muži? No na to, aby nás ženy mohli oplodniť a zachovať rod.
Načo sú tu ženy? Aby mohli byť oplodnené a zachovať rod. Všetko ostatné okolo toho je len také malé nič. Čím by sme si predsa vypĺňali čas počas procesu zachovávania ľudskej rasy? Celý život je len a len o sexe čo ma teda úplne znechucuje a odpudzuje. Ale čo iné mi ostáva? Nie som Boh. Tým že patrím k mála ľuďom na svete, čo život vnímajú ináč ako ostatná masa ľudí, ešte dieru do sveta neurobím. Môžem sa len tak akurát stiahnuť a skúsiť zapadnúť medzi nechutnú množiacu sa hromadu ľudí.